právne formy podnikania

Zdroj: leverageedu.com/

Dôležitou súčasťou života všetkých podnikateľov je vykonávanie viacerých právnych náležitostí. Povahu a intenzitu týchto povinností do veľkej miery určuje to, aký typ podnikania si zvolia. Každá forma podnikania má totiž svoje pozitíva aj negatíva.

Formy podnikania sa dajú rozdeliť na dve hlavné skupiny, a to na fyzickú a právnickú osobu. Fyzická osoba predstavuje synonymum k samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO). Za právnické osoby sa považujú spoločnosti, firmy, rôzne spolky a družstvá. V tomto článku podrobne rozoberieme špecifiká jednotlivých foriem podnikania.

Podnikanie vo forme fyzickej osoby (SZČO)

V prípade, že podnikáte ako fyzická osoba, čiže samostatne zárobkovo činná osoba, vašu podnikateľskú činnosť upravuje hlavne živnostenský zákon a zvláštne zákony. Za podnikanie sa považuje taká činnosť, ktorá prebieha sústavne a samostatne vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zárobku a podľa podmienok určených zákonom.

Samotný proces založenia živnosti nie je veľmi zložitý. Stačí zájsť na živnostenský úrad, doložiť potrebné dokumenty, nahlásiť sa na príslušné úrady a môžete začať podnikať. So začiatkom podnikania však súvisí mnoho ďalších povinností, ktoré musia podnikatelia pred zahájením živnostenskej činnosti splniť.

Podnikateľskú činnosť vo forme SZČO volia hlavne menší podnikatelia alebo tí, ktorí svoje podnikanie ešte len rozbiehajú. Táto forma podnikania predstavuje najjednoduchší spôsob, ako začať podnikať. V závislosti od typu živnosti (voľná, viazaná alebo remeselná živnosť) a formy ohlásenia živnosti (online alebo na živnostenskom úrade) zaplatíte poplatok vo výške 0 – 15 € a následne môžete začať podnikať. Raz za kalendárny rok potom podáte daňové priznanie a zdravotnej a sociálnej poisťovni poskytnete prehľad o vašich príjmoch a výdajoch.

Medzi podmienky získania živnostenského oprávnenia patrí plnoletosť, svojprávnosť a trestná bezúhonnosť. Fyzická osoba podniká na svoju vlastnú zodpovednosť a za svoju podnikateľskú činnosť ručí celým svojím majetkom. To je tiež dôvod, prečo SZČO predstavuje vhodnú formu živnostenskej činnosti skôr pre menších a začínajúcich podnikateľov. Pokiaľ sa vám však podnikanie rozbehne, je potom vhodnejšie prejsť pod formu právnickej osoby.

Právne formy podnikania

Aby sme mohli v reči zákonov rozlišovať medzi osobami a spoločnosťami, vznikol termín právnická osoba. Ide o subjekt, ktorý sa dá jednoznačne definovať a na založenie tejto formy podnikania je potrebná zvyčajne zmluva alebo zakladacia listina.

U právnických osôb je začiatok podnikania trochu zložitejší. Najprv musí podnikateľ spísať zakladateľskú listinu (v prípade viac spoločníkov spoločenskú zmluvu). Na spísanie zmluvy sa väčšinou využívajú notárske služby, pričom notár nielenže spíše zmluvu, ale tiež podá návrh na zápis firmy do živnostenského registra.

Zatiaľ čo fyzická osoba sa ďalej nedelí, právne formy podnikania možno rozdeliť do nasledujúcich päť podkategórií:

  • Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.)
  • Akciová spoločnosť (a.s.)
  • Komanditná spoločnosť
  • Verejná obchodná spoločnosť (v.o.s.)
  • Družstvo

Spoločnosť s ručením obmedzeným

Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) je právna forma podnikania, ktorú zvyčajne živnostníci, ktorí doposiaľ vystupovali ako fyzické osoby, najviac zvažujú. Táto možnosť totiž patrí medzi najpopulárnejšie formy podnikania na SR. Je to hlavne z dôvodu ručenia, ktorého hodnotu určuje hodnota nesplateného vkladu.

Založenie s.r.o. je o niečo náročnejšie ako zriadenie živnostenského listu. Nejedná sa však o veľmi náročný proces, a to z byrokratického, ako aj finančného hľadiska.

Ako postupovať pri založení s.r.o.?

  • Vytvorte názov spoločnosti a zožeňte si sídlo: V prvom rade by ste si mali premyslieť názov spoločnosti, ktorá bude vaše podnikanie zastrešovať. Musíte si tiež zaistiť sídlo. Svoje sídlo musíte buď vlastniť, byť jeho nájomníkom alebo si zohnať súhlas vlastníka sídla.
  • Spísanie zakladateľskej listiny alebo zmluvy: Pokiaľ s.r.o. zakladáte sami, stačí vám spísať zakladateľskú listinu. Pri zakladaní spoločnosti s ručením obmedzeným so spoločníkmi musíte zase spísať zakladateľskú zmluvu. Oba dokumenty musia byť notársky overené. Musia tiež obsahovať určité informácie, ako napríklad sídlo, názov firmy, definíciu podielov, predmetu podnikania a podobne. Dokumenty vám vyhotoví notár, pričom náklady na spísanie týchto dokumentov sa môžu pohybovať okolo 200 €.
  • Navštívte banku: S notárskym zápisom zájdite do banky, v ktorej si musíte založiť obchodný účet. Na ten vložíte základné imanie definované v zakladateľskej listine či zmluve.
  • Navštívte živnostenský úrad: Vznik svojej firmy následne ohláste na živnostenskom úrade. Zároveň tam zaplatíte správny poplatok a doložíte doposiaľ získané dokumenty. Živnostenský úrad váš tiež môže zaregistrovať na finančnom úrade, kde sa prihlásite k odvádzaniu potrebných daní.
  • Zápis živnostenského registra: Vaša firma musí byť uvedená v obchodnom registri. Tento úkon môžete vybaviť buď na registrovom súde, alebo u notára.

Celkovo vás vybavenie všetkých týchto úkonov vyjde do 400 €. K tomu však musíte ešte pripočítať zloženie základného imania na váš bankový účet. Môže ísť o niekoľko eur, no aj o tisícky eur, to záleží na každom podnikateľovi zvlášť.

Medzi nevýhody s.r.o. patrí okrem náročnejšieho procesu založenia tiež zložitejšia celková administratíva. Prechod z fyzickej osoby na právnickú sa preto odporúča až vtedy, keď podnikateľská činnosť začne dosahovať vyššie výnosy. Proces vyplácania spoločníkov v rámci s.r.o. je vo všeobecnosti zložitejší. Na firemné peniaze nemôžu spoločníci siahnuť, kedykoľvek podľa potreby. Odmeny si spoločníci môžu vyplácať formou mzdy, ktorá ale podlieha štandardným odvodom, alebo počkať, kým účtovné obdobie zakončia ziskom. Okrem toho spoločnosti s ručením obmedzeným si tiež musia viest vlastné účtovníctvo.

Výhody s.r.o. oproti SZČO

  • Ručenie len firemným majetkom
  • Jednoduchý prevod práv (napríklad v prípade predaja)
  • Väčšia dôveryhodnosť
  • Daňovo výhodnejšie pri vyšších ziskoch

Nevýhody s.r.o. oproti SZČO

  • Nutnosť vedenia účtovníctva
  • Komplikovanejšie vyplácanie výnosu
  • Zložitejšie založenie

Akciová spoločnosť (a.s.)

Akciová spoločnosť je oproti spoločnosti s ručením obmedzeným menej častou právnou formou podnikania. Je to hlavne z dôvodu vyšších nárokov na základný kapitál, ktorý je 25 000 €.

V praxi sa teda s akciovou spoločnosťou stretávame hlavne u väčších firiem, ktoré riadi väčší počet osôb. Za záväzky akciovej spoločnosti neručia spoločníci, ale zakladateľ. Medzi výhody akciovej spoločnosti patrí značná prestíž a dôveryhodnosť. Nevýhodou je však nutnosť odkladať určitý podiel z výnosu do rezervného fondu.

Veľkosť a povahu vlastníckych podielov u akciových spoločností určujú akcie. Tie môžu byť buď kmeňové, teda bežné, alebo špeciálne. Spoločnosť môže napríklad vydať akciu s právom veta či akciu s väčšou hlasovacou váhou. Akciová spoločnosť tiež umožňuje veľmi jednoducho previesť jednotlivé podiely.

Komanditná spoločnosť

S komanditnou spoločnosťou sa v súčasnosti už príliš často nestretávame. Napriek tomu ide o vhodnejší typ právnej formy podnikania než vyššie uvedená akciová spoločnosť. Pre vznik komanditnej spoločnosti treba aspoň dvoch spoločníkov. Ide o komanditistu a komplementára.

Komanditista: Skladá základný kapitál. Jeho minimálna hodnota predstavuje 250 €. Komanditista ručí za majetok spoločnosti do výšky vloženého kapitálu. Konkrétnu výšku vkladu určuje spoločenská zmluva. Podľa zákonu musia byť podpisy spoločníkov na spoločenskej zmluve úradne overené.

Komplementár: Nemusí vložiť kapitál a za záväzky firmy ručí celým svojím majetkom.

Ak v spoločenskej zmluve nie je stanovené inak, zisk sa delí rovnakým dielom medzi komanditistov a komplementárov. Ďalej si komplementári rozdelia svoju časť zisku rovným dielom a komanditisti si ju rozdelia podľa hodnoty splatených vkladov.

Verejná obchodná spoločnosť

Na to, aby ste si založili verejnú obchodnú spoločnosť, potrebujete minimálne jedného ďalšieho spoločníka. Podiely spoločníkov bývajú zvyčajne rovnaké. Spoločníci tiež spravidla majú rovnaký podiel na základnom kapitále spoločnosti. Minimálna hodnota základného vkladu nie je určená. Pri verejnej obchodnej spoločnosti je rovnocenné aj ručenie. Za svoje podnikanie spoločníci ručia svojím majetkom podobne, ako SZČO. Rovnakou časťou sa medzi spoločníkmi delia tiež výnosy a straty.

Družstvo

Družstvo je špecifickým spôsobom podnikania. Práve zaistenie potrieb podnikania nemusí predstavovať jeho hlavný cieľ. Existuje viacero typov družstiev. Ten najznámejší pre väčšinu z nás predstavuje bytové družstvo. Pri vzniku družstva musí stáť minimálne päť fyzických osôb a dve právnické osoby. Okrem toho pri zakladaní družstva musíte zložiť základný kapitál vo výške 1 250 €. Za hlavnú výhodu družstva sa považuje pomerne veľká flexibilita, nakoľko sa dajú kedykoľvek meniť jeho jednotliví členovia.

Prečítajte si tiež:

Referencie