Živnosť popri zamestnaní predstavuje jeden zo spôsobov, ako si môžete popri svojej hlavnej prácu privyrobiť. Okrem toho podnikateľské začiatky mnohých úspešných podnikateľov siahajú práve k živnosti popri hlavnej pracovnej činnosti.

Mnoho ľudí si neuvedomuje, že ako zamestnanci si môžu tiež založiť živnosť, a teda podnikať na vlastnú päsť. Živnosť popri zamestnaní však má viacero benefitov. V tomto článku sa dozviete, aké výhody vám môže priniesť kombinácia zamestnania a živnosti, ako aj to, aké odvody musíte platiť a na čo všetko by ste si mali dať pozor.

živnosť popri zamestnaní

Zdroj: fiverr.com

Kto môže prevádzkovať živnosť popri zamestnaní?

To, či môžete vykonávať živnosť popri práci, závisí v prvom rade od toho, či ste zamestnaný v štátnom sektore, alebo pracujete v súkromnom sektore. Pokiaľ ste zamestnaný v štátnom sektore, tak pre vás platí zákaz:

  • podnikať,
  • uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, ktorá sa zhoduje s činnosťou uvedenou v popise vašej pracovnej pozície alebo podobá tejto činnosti.

Pokiaľ pracujete v súkromnom sektore, tak vám obecne žiadne právne nariadenie nezakazuje založiť si živnosť. Musíte si však dať pozor na predmet vašej podnikateľskej činnosti.

V prípade, že by vaša samostatne zárobková činnosť mala konkurenčnú povahu vo vzťahu k vašej hlavnej pracovnej činnosti, tak v zmysle § 83 ods. 1 Zákonníka práce musí váš zamestnávateľ súhlasiť s prevádzkovaním vášho podnikania. Zákonodarca tento paragraf vytvoril z dôvodu ochrany zamestnávateľa. V rámci zachovania dobrých vzťahov a zabezpečenia právnej istoty vám odporúčame zamestnávateľa požiadať o písomný súhlas.

Pokiaľ váš zamestnávateľ nepodá stanovisko do 15 dní od obdržania vašej žiadosti, uplatňuje sa fikcia pridelenia súhlasu. Upozorňujeme však, že zamestnávateľ môže svoj poskytnutý súhlas kedykoľvek z relevantných dôvodov zrušiť, a následne tak budete musieť svoju živnostenskú činnosť ukončiť.

Výnimku má však zamestnanec, ktorý chce plánuje prevádzkovať živnostenskú činnosť vo vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej alebo umeleckej oblasti. Podľa § 83 ods. 3 tento zamestnanec na vykonávanie podnikateľskej činnosti nepotrebuje súhlas zamestnávateľa.

Okrem toho súhlas zamestnávateľa musia mať len tí, ktorí pracujú na hlavný pracovný pomer, čiže pracovnú zmluvu. Pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na dohodu o práci mimo pracovného pomeru, tieto podmienky neplatia.

Prečo si založiť živnosť popri zamestnaní?

Na prvý pohľad sa vám môže zdať nelogické, aby ste boli zároveň zamestnaní a prevádzkovali živnosť, keďže ide o dve rozličné formy práce. Zamestnanec je podriadený zamestnávateľovi, zatiaľ čo podnikateľ je z hľadiska pracovnej činnosti samostatný a nezávislý.

Zdroj: clockify.me

Pokiaľ sa však na túto problematiku pozriete inej perspektívy, porozumiete tomu, čo môže niekoho motivovať k založeniu živnosti popri práci. Hoci byť zamestnancom je, čo sa týka slobody, obmedzujúce, poskytuje však určitú mieru istoty. V pracovnej zmluve máte stanovenú výšku mzdy, ktorú obdržíte bez ohľadu na to, koľko zisku spoločnosť počas daného mesiaca dosiahla. Okrem toho tiež môžete čerpať dovolenku, pracovnú neschopnosť, príspevok na stravovanie a iné zamestnanecké výhody.

Pri živnostenskej činnosti podnikáte na základe svojho vlastného uváženia, mali by ste však počítať s rizikom nestabilných zárobkov. Pokiaľ po vašich výrobkoch či službách nie je dopyt, nemáte ako dosiahnuť výnos.

Prepojením zamestnania s podnikaním môžete získať výhody oboch týchto pracovných činností. Túto možnosť preferujú najmä tí, ktorí chcú časom od zamestnania prejsť k samostatne zárobkovej činnosti. Začnú prevádzkovať živnosť popri zamestnaní a postupne svoje podnikanie rozvíjajú podľa svojich možností. Naďalej však vďaka zamestnaní majú zaistený pravidelný príjem. Keď sa ich podnikanie dostane na dostatočnú úroveň, ukončia pracovný pomer a začnú sa živiť už len živnostenskou činnosťou.

Odvody a dane pri živnosti popri zamestnaní

Na samostatne zárobkovú činnosť sa vzťahujú pravidlá, ktoré pre živnostníka môžu byť pomerne nevýhodné. Ide predovšetkým o výšku odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Ak si však založíte živnosť popri zamestnaní, odvody aj dane budú pre vás výrazne výhodnejšie. V tejto časti sa pozrieme na výšku jednotlivých odvodov.

Zdravotné odvody

Veľkú výhodu v porovnaní s bežným podnikateľom predstavujú pri živnosti popri zamestnaní zdravotné odvody. Pokiaľ patríte medzi zamestnancov, ktorí si začali prevádzkovať živnostenskú činnosť v roku 2024, spočiatku nemusíte platiť zdravotnej poisťovni žiadne mesačné preddavky, pretože si už zdravotné poistenie platíte ako zamestnanec. Počas prvého roku živnostenskej činnosti popri práci si však môžete platiť dobrovoľne preddavky.

živnosť popri zamestnaní

Zdroj: hiveage.com

Ďalší rok potom doložíte zdravotnej poisťovni svoje daňové priznanie zo samostatne zárobkovej činnosti, na základe ktorého vám zdravotná poisťovňa vykalkuluje ročné zúčtovanie s preplatkom alebo nedoplatkom. Pokiaľ ste zdravotnej poisťovni neodvádzali žiadne preddavky, môžete mať nedoplatok, ktorý následne budete musieť naraz uhradiť.

Odporúčame vám teda zvážiť platby preddavkov zdravotnej poisťovni aj počas prvého roka vášho podnikania, aby vás potom ročné zúčtovanie nezaskočilo. Pozitívom však je, že v prípade potreby si môžete nastaviť výšku preddavkov aj v menšej čiastke oproti tej, ktorú musí platiť bežný podnikateľ. Pre porovnanie, bežný živnostník musí platiť preddavky už od počiatku svojej samostatne zárobkovej činnosti, pričom minimálna výška preddavkov pre rok 2024 predstavuje 97,80 €.

Nasledujúci rok od založenia živnosti už aj vám potom vznikne povinnosť platiť mesačné odvody na zdravotné poistenie. Výšku zdravotných odvodov stanoví zdravotná poisťovňa. Veľkú výhodu však pre vás môže predstavovať to, že výška odvodov sa určuje na základe reálnych príjmov. Pokiaľ teda prevádzkujete živnosť popri zamestnaní, výška zdravotných odvodov bude pravdepodobne nižšia v porovnaní s bežným podnikateľom. Ten musí platiť odvody zdravotnej poisťovni v zákonom určenej minimálnej hodnote nezávisiac od hodnoty jeho výnosov.

Výška ročného poistného v zdravotnej poisťovni sa pre podnikateľa so zamestnaním počíta nasledovne:

  • 14 % z vymeriavacieho základu
  • 7 % z vymeriavacieho základu, pokiaľ je podnikateľ osobou so zdravotným postihnutím.

Sociálne odvody

Pokiaľ si založíte živnosť popri zamestnaní, nemusíte platiť počas prvého roku svojej samostatne zárobkovej činnosti na rozdiel od bežného podnikateľa žiadne sociálne odvody. To, či budete nasledujúci rok platiť odvody sociálnej poisťovni, sa určuje na základe vašich zárobkov z podnikateľskej činnosti za daný rok. Môžu nastať nasledujúce dva rôzne scenáre:

  • Vaše zárobky presiahnu zákonom určenú minimálnu mesačnú hranicu pre odvádzanie sociálnych odvodov (táto hranica je každoročne iná, v roku 2024 má výšku 652 €)
  • Vaše zárobky nepresiahnu zákonom určenú minimálnu mesačnú hranicu.

Ak vaše zárobky prekročia uvedenú hranicu, budete musieť začať platiť sociálne odvody od 1. júla nasledujúceho roka (prípadne od 1. októbra, pokiaľ ste si predĺžili dobu na podanie daňového priznania).

Hodnotu sociálnych odvodov stanoví sociálna poisťovňa podľa vašich príjmov z podnikania. Nezáleží na tom, že ste zamestnancom a že za vás odvody pre sociálnu poisťovňu platí zamestnávateľ – ak presiahnete minimálnu hranicu zárobkov, budete musieť začať odvádzať sociálne odvody (v roku 2024 minimálna suma sociálnych odvodov predstavuje 216,13 €).

Pokiaľ ste už podnikateľom dlhšie a platíte nejakú dobu minimálne sociálne odvody, mali by ste si dať pozor na výšku sumy, ktorú odvádzate, pretože sa každoročne mení. Pokiaľ by ste si na to nedali pozor, mohli by ste sa ocitnúť na zozname dlžníkov sociálnej poisťovne.

Daň z príjmu

Pre živnostníka, ktorý prevádzkuje podnikateľskú činnosť popri zamestnaní, neplatia osobitné pravidla pre daň z príjmov. Ak začínate podnikať v roku 2024, prvé daňové priznanie musíte podať v bežnom termíne do konca marca nasledujúceho roku.

Nemali by ste zabudnúť na to, že pri živnostenskej činnosti nemôžete požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Daňové priznanie musíte podať vy osobne, a to na inom tlačive (formulár s názvom „Daňové priznanie FO typ B“).

Po tom, ako podáte daňové priznanie, musíte ešte jednorázovo odviesť dane. Pre správne vypočítanie daní by ste mali poznať výšku svojho základu dane z príjmov. Podľa hodnoty vašich zdaniteľných príjmov a základu dane, ktorý vám vyšiel, budete mať nasledujúce možnosti:

  • 15 %, ak vaše zdaniteľné príjmy nemajú hodnotu viac ako 60 000 €,
  • 19 % zo základu dane, ak vaše zdaniteľné príjmy presahujú 60 000 € a zároveň váš základ dane má hodnotu menšiu ako 47 537,98 €,
  • 25 % zo základu dane, ak vaše zdaniteľné príjmy majú vyššiu hodnotu ako 60 000 € a zároveň váš základ dane dosahuje väčšiu hodnotu ako 47 537,98 €.

Pokiaľ spadáte do prvej daňovej skupiny uvedenej vyššie (máte príjmy menšie ako 60 000 €), zaplatíte 15 % daň z príjmu. Ak sa radíte do druhej alebo tretej daňovej skupiny, kde má daň z príjmu hodnotu 19 % a 25 %, bude to trochu náročnejšie. Tieto dane sa môžu, no nemusia uplatňovať kombinovane, čo určuje základ dane.

Pokiaľ sa však venujete živnostenskej činnosti len ojedinele a nemáte skoro žiadne príjmy, môže sa stať, že nebudete musieť podať daňové priznanie. Daň z príjmu nemusíte platiť, pokiaľ vaše zdaniteľné príjmy zo samostatne zárobkovej činnosti majú menšiu hodnotu ako 2 823,24 €.

Kvôli príjmu zo živnostenskej činnosti prídete o pohodlie súvisiace s daňovým priznaním, na ktoré ste boli doposiaľ zvyknutí. Pokiaľ sa stanete živnostníkom, už nebudete môcť svojho zamestnávateľa požiadať vykonanie ročného zúčtovania dane. Daňové priznanie k dani z príjmov si tak budete musieť podať sám, pričom daňovo priznanie by malo obsahovať príjmy zo živnosti aj zamestnania.

Proces založenia živnosti

Proces podnikateľskej činnosti je časovo dosť náročný. Jednak z hľadiska samotného podnikania, no platí to už od zakladania živnosti. Na vybavenie živnostenského listu musíte doložiť nasledujúce tlačivá:

  • potvrdenie o bezúhonnosti
  • potvrdenie o odbornej zručnosti (pre viazanú či remeselnú živnosť)
  • povolenie používať nehnuteľnosť uvedenú ako sídlo
  • vyplnený formulár pre oznámenie živnostenskej činnosti
  • pre špecifické prípady aj rôzne iné dokumenty.

Nižšie uvádzame sadzby za založenie živnosti:

  • 5 € za voľnú živnostenskú činnosti (zdarma, pokiaľ vybavíte online)
  • 15 € za viazanú či remeselnú živnostenskú činnosť (v prípade online vybavenia 7,5 €)

Prečítajte si tiež:

Živnosť popri zamestnaní – záver

Vo všeobecnosti nemožno určiť, či sa oplatí prevádzkovať živnosť popri zamestnaní. Odporúčame vám zvážiť výhody aj nevýhody, ktoré by vám táto forma práce priniesla. Pokiaľ sa vám však táto možnosť pozdáva, nemusíte mať žiadne obavy. Slovenské zákony živnosť popri zamestnaní povoľujú a vy môžete kedykoľvek začať popri práci vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť.